melias.sk

Koncom júla som si bol obzrieť vodné mlyny na Malom Dunaji. Trasa viedla takmer tými istými miestami ako pred pár rokmi. Hlavné, poľné a lesné cesty, len som už toľko neblúdil. Schladil som sa na bágrovisku pri Čiernej Vode a na záver som ešte kukol na priehradu Kráľová.

Väčšia časť úvodnej etapy šla po hlavnej a dosť frekventovanej ceste smerom na Dunajskú Stredu. Slnko už od rána slušne pripekalo.

V osade Dunajské Mlyny sa nachádza vodný mlyn s veľkým dojkolesom. Je však zatvorený a bližšie dostupný len z vody. Vidieť ho je len z lávky cez Malý Dunaj, a aj to z dosť veľkej diaľky. Je to škoda, rád by som si ho obzrel.

Po krátom občerstvení som pokračoval k neďalekému Dunajskému Klátovu. Hneď za žrebčínom som odbočil doľava a na konci poľnej cesty som našiel pekný domček s dreveným kolesom. Nachádza sa pod malou haťou na klátovskom ramene.

Pri návrate na hlavnú som cvakol aj pasúce sa koníky.

Cestou ďalej k Tomášikovu, kde je ešte jeden mlyn, som sa obzeral po vhodnej reštaurácii, lebo sa už blížil čas obeda. Od mlynu by som sa k jedlu pár hodín nedostal, až po Čiernu Vodu je to mimo civilizácie. V Tomášikove nič, len bar a krčmy. Majú tu však pekný park s kaštielom. Až na začiatku Vozokanov som objavil reštauráciu so záhradou.

Po obede zase naspäť do Tomášikova a potom po poľnej ceste k mlynu. Slnečné počasie vylákalo niekoľko ľudí k autoturistike. Lopatkové koleso je pre potreby demonštrovania činnosti mlynu poháňané elektromotorom, lebo v súčasnosti nie je dostatočný prietok vody.

Pokračoval som ďalej po poľnej ceste, vedúcej popri rieke. Cez priehradnú hrádzu s elektrárňou som prešiel na druhú stranu. Asi po jednom kilometri som sa ocitol na vyslovene poľnej ceste medzi roľami, poliami a lánmi. Široko ďaleko žiadna budova. Popri kukurici som pomaly a v úctivej vzdialenosti prenasledoval traktor. Za ním oblaky prachu. Ani za svet nechcel odbočiť z cesty, ktorou som mal v pláne ísť až do Orechovej Potône.

V malej osade som konečne vyšiel na asfaltku, ktorá vedie popri Malom Dunaji. Pokračoval som až do dediny Potônske Lúky. Je tam lávka, ktorou sa dá prejsť na druhú stranu.

Nasledoval nejaký ten kilometer cez pole a vyšiel som neďaleko bágroviska pri Čiernej Vode. Je to veľmi obľúbené miesto na kúpanie, čistá voda, ale strmé brehy dolu k hladine. Po ochladení a hodinke relaxu som sa vydal na záverečný úsek trasy - smer Galanta a ďalej na Šaľu.

Kúsok za odbočkou na Váhovce som odbočil smerom k priehrade. Asfalt sa časom vytratil, potom len poľná cesta a neskôr ani to nie. No, ocitol som sa pod hrádzou, neďaleko priehradného múra a elektrárne. Asi 4km dlhý vyasfaltovaný úsek hráze je obľúbeným miestom in-line korčuliarov. Po jeho prejdení som zišiel na poľnú cestu do Váhoviec a potom už domov po hlavnej.